A žili šťastne, až kým sa nezačali dožívať 100 rokov

Pravdepodobne ti v posledných týždňoch prišla dôchodková prognóza. Na to aby si dokázal naozaj navnímať to, prečo ti klame do očí, potrebuješ pochopiť aj jej historický kontext.

Otto to otočil 

Základy dôchodkového systému položil v roku 1889 Otto von Bismarck. Ak máš chuť k nemu cítiť nejaké sympatie, ešte chvíľu počkaj. Po prvé, bol to viac politický kalkul ako altruizmus. Chcel totiž oslabiť silu robotníckeho hnutia v krajine a stabilizovať svoju politickú moc. Ponúknuť ľuďom “istoty”. Na dôchodok mal vtedy nárok každý, kto sa dožil 70 rokov.

Problémom bolo, že  70 rokov sa vtedy nedožili ani 4 % ľudí. Ak by sme k tomu mali pristúpiť rovnakým metrom aj dnes, odchádzali by sme do dôchodku okolo 94ky. 

Naša demografia sa totiž od 1889 extrémne zmenila. 

V roku 1900 sa 10 % ľudí nedožilo ledva jedného roka. 

20. narodeniny neoslávilo ani 20 % ľudí.

Na dnešný dôchodkový vek by si siahlo iba najúspešnejších 40 %. 

Our world in data - Survival ages across the population - 1900

Príklon k sociálnejšiem systému

V roku 1924 sa ČSR pýšilo najmodernejším dôchodkovým systémom v Európe. Nekryl len starobu, ale aj invaliditu a chorobu.

Po druhej svetovej vojne, aj vďaka masívnej úmrtnosti a vysokej pôrodnosti, zažíval sociálny systém svoj zlatý vek. No koncom 20. storočia začali byť ekonómom zjavné 2 zásadné problémy.

  1. Pokles pôrodnosti 

Toto je trend, ktorý vidíš hneď ale prejaví sa až o 30 rokov (čiže dnes :D). 

  1. Predlžovanie života 

Ak sa v roku 1900 dožilo 65ky 40 % ľudí, dnes je to až 90 %.

Our world in data - Survival ages across the population - 2023

Čile neostalo v chille a hodilo problém na ľudí

1981 prišla Čilská vláda so zásadnou, avšak neúspešnou reformou. Preklopili štátny systém na súkromný sektor. Niečo ako náš druhý pilier. Odvody šli do dôchodkových správcovských spoločností, na účet vedený na meno občana. Sounds good but…

Vysoké poplatky priniesli spoločnostiam vysoké zisky na úkor nízkych dôchodkov. Obrovská nespokojnosť vyvrcholila protestmi v krajine.

Do tretice všetko…

Tieto historické skúsenosti vyústili do trojpilierového modelu, ktorý predstavila Svetová banka v roku 1994 ako odporúčanie pre všetky krajiny.

U nás tento systém zaviedla Dzurindova vláda v rokoch 2004 – 2005.

A tak sme tu…

Pravdepodobne ti v posledných týždňoch prišla dôchodková prognóza od Sociálnej poisťovne. Jednou vetou:

“Mysleli sme to dobre, dopadlo to ako vždy.”

PROBLÉM #1

Bežný človek nemá šancu si z hlave predstaviť dopad inflácie na uvedené sumy a počítať to nikto nebude. Preto v zásade jediná užitočná veta je táto: 

To sa už dá cca predstaviť. Lenže potom je tu ešte jeden, väčší problém.

PROBLÉM #2

Ak platí, že: 

  • Na dôchodok si siahne stále viac ľudí, pretože naša medicína je fakt dobrá v tom udržať ťa nažive

  • Pôrodnosť nám dlhodobo klesá a veľa mladých odchádza do zahraničia

  • Ekonomika nerastie zrovna raketovým tempom 

  • Štát dnes dotuje sociálnu poisťovňu sumou takmer 2 a pol miliardy eur

Dostávame mix, kedy sa na stále viac dôchodcov skladá stále menej ľudí, ktorých mzdy rastú pomalšie. Pričom to držím systém, ktorý už dnes nefunguje a tak musím tieto pomalšie rastúce mzdy zaťažovať vyššími daňami aby to fungovalo. 

Kvôli týmto okolnostiam je podľa mňa výška dôchodku z prvého piliera úplne irelevantná a proste si tam dosaď 0 €. Všetko nad túto sumu, bude príjemným prekvapením. 

Napriek tomu je dôchodková prognóza nástroj s obrovským potenciálom. 

Čo mohla prognóza spraviť, ale nespravila?

Predstav si, že máš správu, ktorá sa dostane ku každému jednému pracujúcemu človeku v SR. Čo by si im povedal?

  • že na ich dôchodok nemá vplyv iba ekonomika, ale aj demografia a že bude pravdepodobne výrazne nižší než odhad

  • že spoliehať by sa mali na 2. a 3. pilier + valstné sporenie

  • že by si mlai skontrolovať nastavenie svojich pilierov a spraviť zmeny podľa ich situácie

  • že ak si chcú udržať svoj životný štandard mali by investovať toľkoa  toľko

  • že v ich dokumentácii má SP biele meista, kvôli štúdiu alebo práci v zahraničí a mali by ich doplniť

  • že ak naskenujú QR kód naučia sa ako si viac o dôchodkovej porblematike a investování

Čítal si svoju dôchodkovú prognózu? Čo by si sa z nej chcel ideálne dozvedieť? Zisti viac u autora tohto článku Mateja Hodasa.

Ďalej

Ďalej